Úplne nová kniha úplne nových komiksov, ktorá poteší prívržencov Očka, Psa, Fifíka a Bobiny. Očko je štvrták a chce byť detektívom. Ktovie, či sa mu to podarí, on si to však zatiaľ všade píše. Očko si všíma záhady, zažíva veselé, bláznivé i strašidelné príhody. Učitelia a rodičia vôbec nemajú s Očkom ľahký život.

komiks, od 7+

Detektív Očko a jeho zábavné príbehy Novinka

Dni čokolády, úsmevov, spodnej bielizne, UNESCA, bielej palice, vtákov, Zeme, matiek, otcov, lekárov, učiteľov, ústavy, konca vojny... a ktovie koľko ešte takýchto sviatočných a výnimočných dní nájdeme v kalendári. Každý z nich má svoju históriu aj dôvod, prečo si ho pripomíname, slávime, píšeme o ňom slohové práce, usporadúvame akadémie a večierky.

77 nezvyčajných dní Novinka

Naša obľúbená spisovateľka a milovníčka zvierat sa tentoraz pustila do „zvieratkovských“ príbehov. Príhody s mačkami, so psami, sliepkami, s korytnačkou, potkanom či baranom okorenila vlastnými „futovskými“ radami, ako a prečo chovať doma zvieratká a ako im pripraviť dobré bývanie. Mimochodom, väčšina jej zvieratiek sa pokúšala utiecť, niečo ukradnúť alebo čosi vyparatila... Gabika Futová posiela do sveta ďalšiu knižku na čítanie, na zlepšenie nálady, na požičiavanie i na odloženie do knižnice, lebo k tejto knižke sa budú vracať menší aj väčší čitatelia.

Môj malý zverinec Akcia

Vydavateľstvo Allegro vstúpilo do slovenskej kultúry v roku 1992 a venuje sa vydávaniu neperiodickej tlače, periodickej tlače, vydavateľskej činnosti v rozsahu periodických publikácií. Magdaléna Gocníková je od vzniku časopisu Fifík jeho šéfredaktorkou a majiteľkou značky. Detský časopis pripravuje dlhoročne so skúsenou redakciou a kvalifikovanými pedagógmi, psychológmi, odborníkmi na zdravú výživu, estetiku a etiku. Vydávanie detského časopisu dopĺňajú aktivity v základných školách, spoluorganizovanie detskej poroty Bienále ilustrácií Bratislava. Každoročné vydávanie kníh v edícii Fifíkova knižnica, napríklad antológia poviedok pre deti. Z periodických publikácií vydalo Allegro rôzne knižné publikácie, napríklad Ľudovít Štúr v spolupráci s LIC, preklady románov z maďarského originálu a tituly, ktoré sa venujú zdraviu detí v spolupráci s Ústavom zdravotnej výchovy. V uplynulom roku vyšla (aj vďaka podpore FPU) vo vydavateľstve kniha Gabriely Futovej: Môj malý zverinec, ktorá bola nominovaná na Cenu Panta Rhei Awards.

 

Kontakt:

vydavatelstvo.allegro@gmail.com

+421 903 775 826

Trajánova 872/3

851 10 Bratislava

Filter
Cena
820€
Detektív Očko a jeho zábavné príbehy
Gabriela Futová
1070€
77 nezvyčajných dní
Renáta Matúšková
950€
Môj malý zverinec_
Gabriela Futová
Bratislavské povesti a iné neobyčajné zvesti
Renáta Matúšková
300€
Zábava na slnko i do dažďa
370€
Moja malá kniha/Slovenské NAJ
image

Dostávajte od nás občasné informačné letáky, aby ste neminuli žiadnu našu výhodnú akciu, či nepremeškali vydanie novej knihy. 

Súhlasím so spracúvaním svojich osobných údajov na marketingové účely.

Lyrický svet barda bulharskej literatúr

18.07.2018

Podhorská dedinka Kalimanica, z ktorej pochádzal najvýznamnejší bulharský spisovateľ druhej polovice 20. storočia Jordan Radičkov, skončila v budovateľských 60. rokoch na dne hlbokej priehrady. Možno aj tento fakt, nemožnosť návratu a definitívny zánik skutočného miesta, ktoré nemožno prikrášľovať, umožnili Radičkovovi, aby vo svojich prózach a divadelných hrách vytvoril magický svet, ktorý je sám osebe hrdinom aj rozprávačom.

V zbierke Prak a iné prózy sa nám predstavuje jeden z najdlhších Radičkovových textov, ktorý sám nazval románom, hoci dĺžkou je to skôr kratšia novela a obsahom umne poskladaná patchworková prikrývka opisov, podobenstiev, rozprávok a denníkových zápiskov. Príbeh sa rozprestiera ako ťahavá rastlina okolo hlavného hrdinu, Ľavačka, syna debnára Ľaváka, ktorý jedného dňa počas povodne záhadne zmizne zo svojho domu. Jeho Opatrovník nájde v dome zošit so zápiskami a povolá bezmenného intelektuála (môže, ale nemusí to byť samotný autor), aby pomohol zápisky dešifrovať a zistiť, čo sa s Ľavačkom stalo.

V nechronologickej retrospektíve, skáčuc príbehom sem a tam, sa dozvedáme o Ľavačkových osudoch, o tragickej smrti láskavého otca, o bezcitnom otčimovi, o prvej láske a o jeho štúdiách v meste. No nenechajme sa zmiasť. Hlavným hrdinom Praku nie je Ľavačko, mladý strápený chlapec, ktorý stojí rozkročený medzi mestom a dedinou, ale svet, ktorý ho obklopuje. V opisoch bohatých na metafory sa viac ako o jeho zmiznutí dozvedáme o rieke, ktorá obteká starý debnárov dom, o psovi, ktorý ho nechcel nechať odísť a o osade s modrými domami.

Radičkov nerozpráva príbeh lineárne, ale v kruhoch. Najprv nám predstaví obraz a potom sa k nemu opakovane vracia a dokresľuje ho pomocou Ľavačkových zápiskov. Línia medzi metaforou a realitou príbehu je nejasná. Opakovane sa tu objavuje líška, raz ako skutočný tvor, ktorý hoduje na dne priepasti, kam dedinčania zhadzujú zdochliny, inokedy ako metafora, vypočítavé stvorenie, pripomínajúce skôr chladný plameň a stroj. Motívy sa rytmicky vracajú a ako obruče debnára Ľaváka držia tento voľne koncipovaný príbeh pohromade. Radičkov sa nebojí opísať dedinu a jej obyvateľov ad absurdum (cigán Ramo, ktorý sa bojí, že mu niekto odmeria tieň a preto najradšej predáva na trhu vtedy, keď je zamračené), no zároveň ich obdarúva ľudskosťou a prirodzenou múdrosťou (Opatrovníkova láskavá starostlivosť, Ľavačkov dedo, ktorému sa cnie za vnukom). Nebojí sa ukázať ani krutosť vidiečanov, hlavne v ich praktickom a chladnom vzťahu ku zvieratám, ktoré sú pre Radičkova takmer rovnocennými hrdinami jeho multipríbehu. Smrť zvierat a smrť ľudí opisuje bez zábran a ohľadov, aby nám pripomenul jednoduchú pravdu o živote a jeho konečnosti.

V úvode príbehu Radičkov nastoľuje atmosféru záhadnosti, ktorá sa týka zmiznutia Ľavačka, aj toho, čo mu predchádzalo. No kým niektoré záhady nám v priebehu rozprávania akoby mimochodom objasní (Ľavačkova babka kúrila v lete, aby vyhnala z domu zlých duchov), k iným sa už ani nevracia. Pointou Ľavačkovho zmiznutia je fakt, že zmizol, nie otázka kam. Na konci berie bezmenný intelektuál príbeh do svojich rúk a poodhaľuje nám kúsok Ľavačkovho osudu po jeho zmiznutí z dediny. Ľavačko putuje krajinou a nakoniec končí v meste, kde sa náhodou stane svedkom smrti svojho učiteľa, toho, ktorý ho nabádal, aby pozoroval svet a všetko si zapisoval. A prak z názvu románu patrí učiteľovmu synovi. Zvuk rozbíjajúcich sa oblokov je posledný zvuk, ktorý v príbehu počujeme ušami mladého Ľavačka.

Radičkov bol majstrom krátkych foriem. Sedem krátkych poviedok, ktoré sú súčasťou výberu Prak a iné prózy, sa odohráva v tom istom prostredí ako román Prak a Radičkov v nich maľuje obraz vidiečanov ako groteskných, no chytrých ľudí, čo pomaly krútia kolá svojho osudu. V mikropoviedke Ľudia chradnúRadičkov prichádza so svojskou poverou, podľa ktorej je nebezpečné piť „spiacu“ vodu, a preto je treba pred pitím vždy krčahom najprv pohojdať. V lyrickej poviedke Mäkká voda hovorí o dažďovej vode, ktorá je vhodná skôr pre ženy, zatiaľ čo voda z hlbokých studní formuje ostrú a tvrdú mužskú povahu. Tento sexizmus mu odpustíme, pretože nakoniec dochádza k zmierlivému záveru a konštatuje, že napriek týmto rozdielom medzi nimi nemožno spozorovať nič protichodné a „žena, aby mohla porodiť anjelov, určite potrebuje práve takéhoto barbara a divocha“.

Vo Vrtiritke nám predstavuje susedov, ktorých konflikt naberie prekvapivé obrátky, keď sused, ktorý sa snaží chrániť ženu pred opitým manželom, ju nevdojak urazí a manželov tým uzmieri. Abrahámove rukavice sú metaforickým podobenstvom o mužovi, ktorý sa radšej odsťahuje do líščej nory, než by mal počúvať svoju ufrflanú ženu. V Krížovke Gerasko s pomocou celej dediny lúšti krížovku a je takmer v koncoch, keď narazí na „malý železný predmet slúžiaci na spájanie kovových alebo drevených častí“. Nie je to šróf, ani šraub. Až kováčovi napokon napadne, že je to skrutka. Ako sa dozvedáme z doslovu prekladateľa Igora Hochela, prekladať Radičkova je naozajstná výzva, pretože často používa slová archaické, nárečové a okrajové. Prekladateľ odviedol naozaj dobrú prácu, pretože Radičkovov text pôsobí po jazykovej stránke celistvo a navodzuje prirodzený dojem, že rozprávačom je samotný obyvateľ „hlbokého bulharského vidieka“. Knihu ilustruje pár Radičkovových minimalistických kresieb, v ktorých nachádzame ten istý druh humoru a zmierlivej naivity ako v jeho dielach.

Radičkovove texty plné dlhých opisov a nečakaných metafor predstavujú pre nesústredeného čitateľa internetového veľkú výzvu. Oplatí sa ju prijať, pretože humor a láskavosť, s akou nám Radičkov predstavuje svoj svet, je veľmi originálnym a potrebným svedectvom o ľudskej povahe.

Zdroj: Simona Rezníčeková, Knižná revue 2018/05

Lyrický svet barda bulharskej literatúr
Recenzie dvoch kníh vydavateľstva Allegro Plus

Recenzie dvoch kníh vydavateľstva Allegro Plus

Slovenské pohľady číslo 10 priniesli v obľúbenej rubrike 7 viet o 7 knihách. Recenzie dvoch kníh vydavateľstva Allegro Plus. Potešili čitateľov, autorov i vydavateľstvá.

 

Ivan Szabó / Príbehy Prešporka v 18. storočí
AlleGro Plus, Bratislava 2020


Známy autor literatúry faktu, oceňovaný národnými i medzinárodnými cenami,
prináša v svojej najnovšej knihe v dvadsiatich kapitolkách príbehy, ktoré približujú život v našom hlavnom meste v 18. storočí n Je to čas reforiem Márie
Terézie a jej syna Jozefa II., panovníkov, ktorí sa v Szabóovej knihe nezjavujú tak
často ako významní i menej významní obyvatelia Prešporka, no múdra panovníčka
(tá najmä a predovšetkým) sa ukazuje vždy v príhodný čas a na kľúčových
miestach n Autor nimi podčiarkuje jej historické poslanie, dôležitosť a význam,
zásadný podiel na formovaní života vo vtedajšom Uhorsku n Szabó skryto, no
prísne odlišuje historky od histórie, legendy a povesti od skutočných udalostí,
kuriozity a zaujímavosti od archívnych záznamov n Práve vzácna rovnováha,
vyváženosť medzi presnými, no jednako suchými štatistikami a živým rozprávaním,
za ktorým cítime aj autorovo prozaické nadanie, vzbudzuje u čitateľa záujem,
vyvoláva v jeho predstavivosti sugestívne obrazy, akoby sa mu pred očami
odvíjal film plný každodenných, no aj dramatických udalostí starého Prešporka,
umožňuje mu nadýchať sa atmosféry dávnych, zašlých časov jeho slávy i biedy n
A tak v pôsobivej Szabóovej knihe cítime vôňu prvej prešporskej kávy, vína a piva,
kvetov v palácových záhradách, pečených rýb, trhov a kuchýň, liečivých bylín
a „bajglí“ (svetoznámych bratislavských rožkov), počujeme udieranie „zvona
lumpov“ alebo „pivného zvona“ na františkánskej veži, vežových trubačov, trojjazyčný
spev vo viechach a vážnu hudbu v šľachtických sídlach, vidíme mesto
v žiare slnka i ohňa, svetlých dní i temných nocí, v palácoch i na predmestiach,
sme svedkami jeho kvitnúceho kultúrneho a hospodárskeho života, no zazrieme
aj jeho odvrátenú tvár – žobrákov a prostitútky, zlodejov a vrahov, nevestince
a popraviská n Kniha, v ktorej autor poctivo uvádza naštudované pramene,
práce a zistenia svojich kolegov, historikov a autorov literatúry faktu, ba cituje
a spomína i tých, čo naše hlavné mesto preslávili v európskych súvislostiach
(napríklad Matej Bel, Adam František Kollár, Samuel Mikovíni, Johann Nepomuk
Hummel, Ján Wolfgang Kempelen), presahuje svojimi súvislosťami storočie
so „zlatým obdobím“ vlády Márie Terézie a okrem vybraných mier a váh
a použitej literatúry je vybavená aj predslovom historika Ivana Mrvu a vinšom
jubilantovi Ivanovi Szabóovi od vydavateľky Magdalény Gocníkovej.

 

Dušan Mikolaj / Štastné okolnosti Jána Zoričáka
AlleGro Plus, Bratislava 2018


Autor publikácie Dušan Mikolaj začínal ako prozaik, no čoraz väčšmi si
ho získavala literatúra faktu, nepochybne aj preto, že sa venoval žurnalistike,
ktorá ho ako novinára vyháňala z redakcií za zaujímavými ľuďmi, ktorých
životné a umelecké osudy sa ho natoľko dotýkali, že sa stali trvalým predmetom jeho rozprávačského a interpretačného záujmu n Môžeme teda povedať,
že v nich zúročil rovnako svoj prozaický talent, schopnosť pútavo prerozprávať
alebo bytostne – autenticky – „prežiť“ ich osobné príbehy, ako schopnosť
hlboko precítiť ich tvorbu na poli slovesného či výtvarného (maliarskeho, rezbárskeho,
drotárskeho, sklárskeho) umenia n Tieto vlastnosti – nadanie – mu
umožnili prekročiť aktuálny čas, osobné stretnutia s tými, o ktorých živote
a diele písal, a sprístupniť čitateľovi aj život a dielo tých, s ktorými sa už mohol
stretnúť iba v písomných prameňoch alebo v galériách n Životný príbeh umeleckého
sklára Jána Zoričáka patrí k tým prvým, a výsledkom desaťročie trvajúcich
osobných stretnutí je kniha, ktorú čitateľ prečíta na jeden dych ako román,
no zároveň sa k nej musí ustavične vracať po dotykoch so Zoričákovým
dielom, či už v podaní sklára (autorských ideovo-estetických názoroch a vyznaniach)
alebo jeho pozorného a vnímavého životopisca a interpreta n Rozprávač
Mikolaj sa pritom taktne drží v úzadí – hádam aj tam, kde celkom nevedno,
či „len“ prerozprával to, čo si vypočul, alebo sa dostal pod povrch vecí
vďaka svojmu pozornému oku a uchu, hlbokej empatii a interpretačnému prieniku
(hovorím o miestach nevyznačených kurzívou, kde jednoznačne hovorí
Zoričák) n Život umeleckého sklára Jána Zoričáka, rodáka zo Ždiaru, ktorý
sa trvalo usadil v mestečku Talloires pod Savojskými Alpami, je dramatickým
príbehom vytrvalého a nezlomného Slováka, čo sa nepresadil v ďalekom svete
iba vďaka talentu a húževnatosti, ale aj vďaka genetickej výbave a rodinnej výchove,
pretože nikdy nezabudol na svoje korene, a hoci bol poučený svetovým
umením, ustavične sa k nim vracal (predmet Mikolajovho trvalého autorského
záujmu a leitmotív objavujúci sa v jeho tvorbe) n Práve osudy slovenských vysťahovalcov,
Zoričákových predkov, patria v knihe k najdramatickejším popri
tom, ako ťažko sa umelec presadzoval v cudzine (sic!), a keď je už o tom reč,
musím povedať, že v texte mi chýbali niektoré dramatické pasáže, ktoré Dušan
Mikolaj uverejnil v Slovenských pohľadoch, no do knihy sa, žiaľ, nedostali, hoci
k výhram patria i prehry naznačené v názve knihy aj graficky v prečiarknutých
„šťastných okolnostiach“ (rozpad sklárovho manželstva).

Najkrajšia kniha o Slovensku

Najkrajšia kniha o Slovensku

Porota 13. ročníka súťaže o Najkrajšiu knihu a propagačný materiál o Slovensku za rok 2019 ocenila knihu Prechádzky slovenskou prírodou 1. miestom v kategórii Kniha o Slovensku. Autorom textu a peroviek je Miroslav Saniga. Jedinečné fotografie v publikácii pochádzajú tiež z archívu autora. Publikácia môže okrem dospelých zaujať aj mladších čitateľov vďaka bohatému obrazovému materiálu, textom k obrázkom i vďaka autorovmu štýlu.

Doc. Ing. Miroslav Saniga, CSc., je vedeckým pracovníkom Ústavu ekológie lesa SAV. Na Slovensku ho ľudia poznajú ako nadšeného popularizátora prírody. V úvode tejto 261-stranovej najkrajšej knihy o Slovensku sa prihovoril čitateľom: „...Tá (príroda) má svoj vlastný kalendár ´udalostí´, ktoré sa na jej scéne dejú v priebehu dňa i roka. Pozorný pozorovateľ našej prírody môže sledovať fascinujúce úkazy, ktoré sa tu odohrávajú počas dňa i roka. Z ich nespočetného množstva som vybral najzaujímavejšie, ktoré ma očarili už v ranom detstve. Verím, že nadchnú aj vás a pomôžu aj vám trocha lepšie sa zorientovať v ročnom kalendári našej prekrásnej prírody...“

Napríklad v časti venovanej mesiacu máj sa dá vychutnať aj atmosféra, ktorá vládne v lese i v urbánnom prostredí práve teraz, začiatkom mája: „Najskorším ranostajom v lesnom prostredí je hlucháň hôrny, ktorý v prvých májových dňoch začína tokať ešte za úplnej tmy, okolo pol tretej hodiny, a počas nocí s mesačným svitom hluchánie kohúty prednášajú svoje zásnubné verše nepretržite od večera do rána. Krátko po štvrtej hodine precitne z polospánku v lesoch i mestských parkoch a záhradách červienka obyčajná. Tá svojím plačlivým spevom zobudí žltochvosta hôrneho, drozda plavého i čierneho a trskotu. Ďalší speváci sa zobúdzajú v tesnom slede za sebou. Medzi poslednými sa do zborového vtáčieho koncertu zapájajú druhy, ktoré nocujú v dutinách stromov. Neskoršie vstávanie dutinových druhov je spôsobené tým, že každý vtáčí druh je naprogramovaný na určitý prah svetla, pri ktorom sa zobúdza, a ihneď začína spievať. Pretože v dutinách stromov ´svitá´ neskôr ako vonku, sýkorky, ďatle, brhlíky či kôrovníky vstávajú spomedzi lesných vtáčích obyvateľov medzi poslednými.“

Kniha bude vystavená spolu s ďalšími ocenenými dielami v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici a výstava bude putovať po vybraných mestách po Slovensku. Organizátorom tejto prestížnej súťaže obrazových a obrazovo-textových kníh a propagačných materiálov je Klub fotopublicistov Slovenského syndikátu novinárov. M. Saniga získal ocenenie aj v minulosti, v tomto roku sa stal jeho trojnásobným držiteľom.

Katarína Sládeková, ÚEL SAV

Zdroj: https://www.sav.sk/index.php?lang=sk&doc=services-news&source_no=20&news_no=8849

Potrebujete sa poradiť, dohodnúť si stretnutie? Neváhajte nás skontaktovať.

Vydavateľstvo AlleGro Plus, s. r. o.Trajánova 872/3851 10 SlovenskoTel: +421 903 775 826E-mail: vydavatelstvo.allegro@gmail.comIČO: 50890816DIČ: 2120520446

Adresa sídla nie je výdajným miestom e-shopu!

Fifik Perfekt

This site is protected by reCAPTCHA and the Google Privacy Policy and Terms of Service apply.

0

Nákupný košík