Úplne nová kniha úplne nových komiksov, ktorá poteší prívržencov Očka, Psa, Fifíka a Bobiny. Očko je štvrták a chce byť detektívom. Ktovie, či sa mu to podarí, on si to však zatiaľ všade píše. Očko si všíma záhady, zažíva veselé, bláznivé i strašidelné príhody. Učitelia a rodičia vôbec nemajú s Očkom ľahký život.

komiks, od 7+

Detektív Očko a jeho zábavné príbehy Novinka

Dni čokolády, úsmevov, spodnej bielizne, UNESCA, bielej palice, vtákov, Zeme, matiek, otcov, lekárov, učiteľov, ústavy, konca vojny... a ktovie koľko ešte takýchto sviatočných a výnimočných dní nájdeme v kalendári. Každý z nich má svoju históriu aj dôvod, prečo si ho pripomíname, slávime, píšeme o ňom slohové práce, usporadúvame akadémie a večierky.

77 nezvyčajných dní Novinka

Naša obľúbená spisovateľka a milovníčka zvierat sa tentoraz pustila do „zvieratkovských“ príbehov. Príhody s mačkami, so psami, sliepkami, s korytnačkou, potkanom či baranom okorenila vlastnými „futovskými“ radami, ako a prečo chovať doma zvieratká a ako im pripraviť dobré bývanie. Mimochodom, väčšina jej zvieratiek sa pokúšala utiecť, niečo ukradnúť alebo čosi vyparatila... Gabika Futová posiela do sveta ďalšiu knižku na čítanie, na zlepšenie nálady, na požičiavanie i na odloženie do knižnice, lebo k tejto knižke sa budú vracať menší aj väčší čitatelia.

Môj malý zverinec Akcia

Vydavateľstvo Allegro vstúpilo do slovenskej kultúry v roku 1992 a venuje sa vydávaniu neperiodickej tlače, periodickej tlače, vydavateľskej činnosti v rozsahu periodických publikácií. Magdaléna Gocníková je od vzniku časopisu Fifík jeho šéfredaktorkou a majiteľkou značky. Detský časopis pripravuje dlhoročne so skúsenou redakciou a kvalifikovanými pedagógmi, psychológmi, odborníkmi na zdravú výživu, estetiku a etiku. Vydávanie detského časopisu dopĺňajú aktivity v základných školách, spoluorganizovanie detskej poroty Bienále ilustrácií Bratislava. Každoročné vydávanie kníh v edícii Fifíkova knižnica, napríklad antológia poviedok pre deti. Z periodických publikácií vydalo Allegro rôzne knižné publikácie, napríklad Ľudovít Štúr v spolupráci s LIC, preklady románov z maďarského originálu a tituly, ktoré sa venujú zdraviu detí v spolupráci s Ústavom zdravotnej výchovy. V uplynulom roku vyšla (aj vďaka podpore FPU) vo vydavateľstve kniha Gabriely Futovej: Môj malý zverinec, ktorá bola nominovaná na Cenu Panta Rhei Awards.

 

Kontakt:

vydavatelstvo.allegro@gmail.com

+421 903 775 826

Trajánova 872/3

851 10 Bratislava

Filter
Cena
400€
Prak a iné prózy
Jordan Radičkov
500€
Slovenskí zbojníci povesti a iné zvesti / Slovenskí zbojníci ako to naozaj bolo
Renáta Matúšková
790€
Veľká kniha školáčika
300€
Moja malá kniha o Veľkej noci
872€
Svetozár Hurban Vajanský
Jozef Markuš
Moja malá kniha o Vianociach
image

Dostávajte od nás občasné informačné letáky, aby ste neminuli žiadnu našu výhodnú akciu, či nepremeškali vydanie novej knihy. 

Súhlasím so spracúvaním svojich osobných údajov na marketingové účely.

Ľuboš Jurík: VŠETKY MOJE POVIEDKY

13.03.2018, Vydavateľstvo AlleGro s.r.o.

Čerstvý sedemdesiatnik Ľuboš Jurík vydal v jednom zväzku všetky poviedky, ktoré publikoval postupne v štyroch súboroch - Na Poľnej ulici (1973), Dlhá namáhavá cesta (1976), Už o tom nehovorme (1986) a Keď sa raz nahnevám (1991). Doplnil ich o tri ďalšie poviedky - Kameň veľký ako päsť (vyšla v zborníku V tomto čase) a najnovšími sú Domov bezdomovca a Poker so smrťou. Celý súbor pôsobí vzácne konzistentne, autor si uchováva svoj typický štýl, na pohľad akoby príliš vecný, čo kritika pripisuje novinárskej profesii Ľ. Juríka, no spomenutá vecnosť je často naozaj len zdanlivá. V jeho prózach je nemalá miera empatie súvisiaca s osudom jeho hrdinov, ktorými sú takmer výlučne ľudia a ľudkovia (núka sa to gogoľovské "malí ľudia" či nebodaj i Dostojevského "ponížení a urazení", no tých je predsa len o čosi menej ako tých prvých spomenutých) z okraja spoločnosti, z periférie nielen bratislavskej (Poľná ulica), ale i z "veľkého sveta" - Paríža, Budapešti či toskánskej Sieny. Tými ponižovanými a urážanými sú určite napríklad člen závodnej stráže menšieho podniku, prezývaný krčmovými kumpánmi Krpec z poviedky Zbabelec, takou je určite mladá bezmenná prostitútka z poviedky paradoxne nazvanej Čistá, pri poskytovaní sexuálnych služieb spomínajúca na ozajstný ľúbostný vzťah na prahu dospelosti s nemužným a nešikovným chlapcom Stankom. V jej erotickom prebúdzaní nachádza pozorný čitateľ aj stopy tematizovania erotických situácií škandalizovaného anglického autora H. D. Lawrenca... Ľ. Jurík je veľmi presvedčivý vo vykresľovaní atmosféry jednotlivých lokalít, v ktorých sa pohybujú jeho hrdinovia, či on sám v úlohe rozprávača, využívajúce nesporné autobiografické črty. Nado všetkými destináciami je však, ako inak, Poľná ulica. Určite najťažšie sa mu však písala poviedka Strážca parku, v ktorej zobrazuje zásah vyššej moci, vedúci k rozhodnutiu zbúrať starú Poľnú ulicu. Strážca parku to vidí nasledovne: "Kráčal som zvoľna Poľnou ulicou, ale nič nebolo na svojom mieste; kde kedysi žili ľudia, stáli len opustené a pustnúce domy, v oknách som nevidel záclonky a v záhradách sa rozrastala burina. Všade bolo cítiť pach zániku; na druhom konci ulice sa buldozér s revom zahryzol do múrov, gniavil stromčeky, rúcal ploty a mliaždil dlaždice." (s. 479) A posledné pocity strážcu, ktorý sa napokon sám pričinil o zánik ulice, boli:"Kým sa zrútili múry a trámy, kým sa v jedinej rachotiacej sekunde zvalili na mňa steny a ja som stratil vedomie, stihol som si bolestne uvedmiť, že Poľná ulica prestala existovať." (s. 480). Bolesť strážcu bola bolesťou samotného autora nad zánikom ulice jeho mladosti a detstva, ktorá stratila svoje bývalé milované i nenávidené čaro, zostali z nej iba zvyšky...

Čo sa týka poviedkových literárnych hrdinov, stretávame sa v súbore s veľmi pestrou paletou osudov rôznorodých mužov či žien straších i mladších, dokonca na samom prahu smrti, postáv, pohybujúcich sa zväčša v najnižších poschodiach spoločnosti, žijúcich podobne ako hrdinovia z ranej tvorby V. Šikulu - "s vychýlenou životnou osou". S výnimočnou dávkou autorskej empatie sa tu stretávame so sociologickými portrétmi kominára, šarhu, poštára, hrobára, záhradníka, huslistu, smetiara, či dokonca aj džokeja ako aj spisovateľa; zo ženských postáv okrem kvetinárky zaujmú tuláčky - parížska Tučná Margot alebo bratislavská bezdomovkyňa Štrbavá Gréta, dočasná partnerka bezdomovca Johana v predposlednej poviedka súboru Domov bezdomovca. Domnievame sa, že v slovenskej próze doteraz nikto nespracoval tak dôkladne a presvedčivo túto tému, od ktorej sa zväčša s dešpektom odvraciame. Johanov príbeh je nielen zobrazením jeho bezdomoveckej odysey, je to aj prienik do jeho filozofie, hoci by tu možno vyvstala otázka - akú len môže mať bezdomovec filozofiu? Johan v rozhodnutí odstrihnúť sa od bývalého nevydareného života vidí novú možnosť žiť ako skutočne nezávislý, slobodný človek, hoci sa vzdal možnosti naozaj dôstojne prežívať svoj životný údel. Postupne si však spolu s Štrbavou Grétou nájdu a zútulnia miestečko pod slnkom, kde sú o poznanie spokojnejší - v opustenej záhradkárskej chatke v lokalite, odsúdenej na demoláciu. K tomuto kroku - likvidácii - kvôli budúcej diaľnice aj prichádza a Johan zostáva sám v ešte bezradnejšom postavení ako na začiatku príbehu. Táto bezdomovecká etuda má veľkú výpovednú silu a je aj skrytou obžalobou na súčasné pomery, plodiace rozrastajúcu sa vlnu bezdomovectva.

V poslednej próze súboru - Poker so smrťou - jej hrdina, spisovateľ pán Krištof účtuje so svojou doterajšou cestou životom. Žije v osamení, len so psami Pucom a Eny. Pri kladení si existenciálnych otázok o zmysle života vôbec a toho, či jeho Dielo už je uzavreté alebo ešte nie, sa v takýchto mátoživých chvíľach znezrady objaví na kus reči Smrť a začnú hrať spolu poker. Tu sa veľmi pripomína slávny film Ingmara Bergmanna Siedma pečať, v ňom príde za Rytierom si Smrť zahrať šachy, pričom tu tiež ide o výsostne existenciálnu ponurú situáciu. Pána Krištofa však Smrť ešte necháva tak, do cesty mu nečakane vstúpi mladá žena Mariana s chlapčekom Lukášom a toto stretnutie a ich návšteva v jeho byte dávajú tejto situácii trocha inú tvár, hoci poker s Marianou dopadol preňho fiaskom - "Tak vyložme karty, "zopakoval po Mariane. "Prosím. Štyri esá! To je tá najlepšia zostava...." Mariana uznanlivo prikývla, potom roztvorila svoje karty ako vejár v horúcom popoludní. "To je ale náhoda! Ja mám však štyroch kráľov! Poker! Kráľovský poker! Občas sa to stáva...Aj mne sa pošťastilo...Porazila som vás! Bola to tá posledná karta, ktorú som vytiahla. Ale nič si z toho nerobte! Nemôžete stále vyhrávať. Každý raz prehrá..."(s. 526) Určite nie náhodou túto výnimočne silnú poviedku umiestnil Ľ. Jurík na koniec svojho obsiahleho vynikajúceho poviedkového súboru. Treba však podčiarknúť, že na poker so Smrťou/Marianou má rozhodne ešte veľa času. Prajeme mu návrat k témam a hrdinom nielen z Poľnej ulice, ktorým osloví čitateľov tak naliehavo, ako svojím kompletným a komplexným jubilejným poviedkovým súborom.

 

 

Jozef Špaček

 

 

 Ľuboš Jurík: VŠETKY  MOJE  POVIEDKY
Pozvánka na literárno-hudobné podujatie

Pozvánka na literárno-hudobné podujatie

Francúzsky inštitút na Slovensku pozýva všetkých fanúšikov literatúry a hudby na literárno-hudobné podujatie. Večer s názvom Na Paríž nepozerám z hora sa bude konať  utorok 12. februára v Galérii Francúzskeho inštitútu na Slovensku na Sedlárskej ulico 7 v Bratislave. Medzi účinkujúcimi okrem budú napríklad básnik a spisovateľ Ľubo Olach, spisovateľ a publicista Ľuboš Jurík, speváčka a herečka Jana Gaváčová či gitarista Ľuboš Brtáň. Rozhodne si to nenechajte ujsť. 

Literárny fond odovzdal ocenenia za najlepšie odborné a umelecké preklady zahraničných titulov

Literárny fond odovzdal ocenenia za najlepšie odborné a umelecké preklady zahraničných titulov

Literárny fond odovzdával v bratislavskom Zichyho paláci ocenenia za najlepšie odborné a umelecké preklady zahraničných titulov vydaných v roku 2017.

Cenu Jána Hollého za preklad umeleckej prózy fond udelil spisovateľovi a prekladateľovi Petrovi Macsovszkému za preklad humorne ladenej prózy Miklósa Szentkuthyho Burgundská kronika, ktoré vydalo vydavateľstvo Drewo a srd.

Za preklad poézie bola ocenená poetka a prekladateľka Jana Kantorová Báliková za titul Johna Donneho Vzduch a anjeli (Ikar).

Cenu Blahoslava Hečka za celoživotné dielo dostala od Literárneho fondu prekladateľka Viera Hegerová.

Cenu Mateja Bela za vedecký a odborný preklad v kategórii spoločenských vied získal Imrich Nagy za preklad Belovho diela Zvolenská stolica.

Prémie za knižnú tvorbu získali: Katarína Jusková za preklad románu Iana McEwana V orechovej škrupinke (Slovart), Ján Štrasser za preklad knihy Bezbožná ulička od Mariny Stepnovovej (Slovart), Anna Fosse za preklad diela Jon Fosse – Hry (Divadelný ústav), Igor Hochel za preklad prózy Jordana Radičkova Prak a iné prózy (AlleGro) a Marián Hatala za preklad románu Rafika Schamiho Sofia alebo začiatok všetkých príbehov (Zelený kocúr).

V kategórii spoločenských vied získala prémiu Adriena Richterová za preklad diela Roberta K. Wittmana a Davida Kinneyho Diablov denník. V kategórii prírodné a lekárske vedy bola ocenená Mária Galádová za preklad vedeckej publikácie Hviezdy. Obe knihy vyšli vo vydavateľstvo Ikar.

Vydavateľstvá Drewo a srd a Ikar získali Poctu za významný edičný čin a vydavateľstvá titulov ocenených prémiou Uznania Literárneho fondu.

 

Zdroj: Literárny fond, https://literarnenoviny.sk/servis/literarny-fond-odovzdaval-vyrocne-ceny-za-najlepsie-umelecke-a-odborne-preklady/

Lyrický svet barda bulharskej literatúr

Lyrický svet barda bulharskej literatúr

Podhorská dedinka Kalimanica, z ktorej pochádzal najvýznamnejší bulharský spisovateľ druhej polovice 20. storočia Jordan Radičkov, skončila v budovateľských 60. rokoch na dne hlbokej priehrady. Možno aj tento fakt, nemožnosť návratu a definitívny zánik skutočného miesta, ktoré nemožno prikrášľovať, umožnili Radičkovovi, aby vo svojich prózach a divadelných hrách vytvoril magický svet, ktorý je sám osebe hrdinom aj rozprávačom.

V zbierke Prak a iné prózy sa nám predstavuje jeden z najdlhších Radičkovových textov, ktorý sám nazval románom, hoci dĺžkou je to skôr kratšia novela a obsahom umne poskladaná patchworková prikrývka opisov, podobenstiev, rozprávok a denníkových zápiskov. Príbeh sa rozprestiera ako ťahavá rastlina okolo hlavného hrdinu, Ľavačka, syna debnára Ľaváka, ktorý jedného dňa počas povodne záhadne zmizne zo svojho domu. Jeho Opatrovník nájde v dome zošit so zápiskami a povolá bezmenného intelektuála (môže, ale nemusí to byť samotný autor), aby pomohol zápisky dešifrovať a zistiť, čo sa s Ľavačkom stalo.

V nechronologickej retrospektíve, skáčuc príbehom sem a tam, sa dozvedáme o Ľavačkových osudoch, o tragickej smrti láskavého otca, o bezcitnom otčimovi, o prvej láske a o jeho štúdiách v meste. No nenechajme sa zmiasť. Hlavným hrdinom Praku nie je Ľavačko, mladý strápený chlapec, ktorý stojí rozkročený medzi mestom a dedinou, ale svet, ktorý ho obklopuje. V opisoch bohatých na metafory sa viac ako o jeho zmiznutí dozvedáme o rieke, ktorá obteká starý debnárov dom, o psovi, ktorý ho nechcel nechať odísť a o osade s modrými domami.

Radičkov nerozpráva príbeh lineárne, ale v kruhoch. Najprv nám predstaví obraz a potom sa k nemu opakovane vracia a dokresľuje ho pomocou Ľavačkových zápiskov. Línia medzi metaforou a realitou príbehu je nejasná. Opakovane sa tu objavuje líška, raz ako skutočný tvor, ktorý hoduje na dne priepasti, kam dedinčania zhadzujú zdochliny, inokedy ako metafora, vypočítavé stvorenie, pripomínajúce skôr chladný plameň a stroj. Motívy sa rytmicky vracajú a ako obruče debnára Ľaváka držia tento voľne koncipovaný príbeh pohromade. Radičkov sa nebojí opísať dedinu a jej obyvateľov ad absurdum (cigán Ramo, ktorý sa bojí, že mu niekto odmeria tieň a preto najradšej predáva na trhu vtedy, keď je zamračené), no zároveň ich obdarúva ľudskosťou a prirodzenou múdrosťou (Opatrovníkova láskavá starostlivosť, Ľavačkov dedo, ktorému sa cnie za vnukom). Nebojí sa ukázať ani krutosť vidiečanov, hlavne v ich praktickom a chladnom vzťahu ku zvieratám, ktoré sú pre Radičkova takmer rovnocennými hrdinami jeho multipríbehu. Smrť zvierat a smrť ľudí opisuje bez zábran a ohľadov, aby nám pripomenul jednoduchú pravdu o živote a jeho konečnosti.

V úvode príbehu Radičkov nastoľuje atmosféru záhadnosti, ktorá sa týka zmiznutia Ľavačka, aj toho, čo mu predchádzalo. No kým niektoré záhady nám v priebehu rozprávania akoby mimochodom objasní (Ľavačkova babka kúrila v lete, aby vyhnala z domu zlých duchov), k iným sa už ani nevracia. Pointou Ľavačkovho zmiznutia je fakt, že zmizol, nie otázka kam. Na konci berie bezmenný intelektuál príbeh do svojich rúk a poodhaľuje nám kúsok Ľavačkovho osudu po jeho zmiznutí z dediny. Ľavačko putuje krajinou a nakoniec končí v meste, kde sa náhodou stane svedkom smrti svojho učiteľa, toho, ktorý ho nabádal, aby pozoroval svet a všetko si zapisoval. A prak z názvu románu patrí učiteľovmu synovi. Zvuk rozbíjajúcich sa oblokov je posledný zvuk, ktorý v príbehu počujeme ušami mladého Ľavačka.

Radičkov bol majstrom krátkych foriem. Sedem krátkych poviedok, ktoré sú súčasťou výberu Prak a iné prózy, sa odohráva v tom istom prostredí ako román Prak a Radičkov v nich maľuje obraz vidiečanov ako groteskných, no chytrých ľudí, čo pomaly krútia kolá svojho osudu. V mikropoviedke Ľudia chradnúRadičkov prichádza so svojskou poverou, podľa ktorej je nebezpečné piť „spiacu“ vodu, a preto je treba pred pitím vždy krčahom najprv pohojdať. V lyrickej poviedke Mäkká voda hovorí o dažďovej vode, ktorá je vhodná skôr pre ženy, zatiaľ čo voda z hlbokých studní formuje ostrú a tvrdú mužskú povahu. Tento sexizmus mu odpustíme, pretože nakoniec dochádza k zmierlivému záveru a konštatuje, že napriek týmto rozdielom medzi nimi nemožno spozorovať nič protichodné a „žena, aby mohla porodiť anjelov, určite potrebuje práve takéhoto barbara a divocha“.

Vo Vrtiritke nám predstavuje susedov, ktorých konflikt naberie prekvapivé obrátky, keď sused, ktorý sa snaží chrániť ženu pred opitým manželom, ju nevdojak urazí a manželov tým uzmieri. Abrahámove rukavice sú metaforickým podobenstvom o mužovi, ktorý sa radšej odsťahuje do líščej nory, než by mal počúvať svoju ufrflanú ženu. V Krížovke Gerasko s pomocou celej dediny lúšti krížovku a je takmer v koncoch, keď narazí na „malý železný predmet slúžiaci na spájanie kovových alebo drevených častí“. Nie je to šróf, ani šraub. Až kováčovi napokon napadne, že je to skrutka. Ako sa dozvedáme z doslovu prekladateľa Igora Hochela, prekladať Radičkova je naozajstná výzva, pretože často používa slová archaické, nárečové a okrajové. Prekladateľ odviedol naozaj dobrú prácu, pretože Radičkovov text pôsobí po jazykovej stránke celistvo a navodzuje prirodzený dojem, že rozprávačom je samotný obyvateľ „hlbokého bulharského vidieka“. Knihu ilustruje pár Radičkovových minimalistických kresieb, v ktorých nachádzame ten istý druh humoru a zmierlivej naivity ako v jeho dielach.

Radičkovove texty plné dlhých opisov a nečakaných metafor predstavujú pre nesústredeného čitateľa internetového veľkú výzvu. Oplatí sa ju prijať, pretože humor a láskavosť, s akou nám Radičkov predstavuje svoj svet, je veľmi originálnym a potrebným svedectvom o ľudskej povahe.

Zdroj: Simona Rezníčeková, Knižná revue 2018/05

Potrebujete sa poradiť, dohodnúť si stretnutie? Neváhajte nás skontaktovať.

Vydavateľstvo AlleGro Plus, s. r. o.Trajánova 872/3851 10 SlovenskoTel: +421 903 775 826E-mail: vydavatelstvo.allegro@gmail.comIČO: 50890816DIČ: 2120520446

Adresa sídla nie je výdajným miestom e-shopu!

Fifik Perfekt

This site is protected by reCAPTCHA and the Google Privacy Policy and Terms of Service apply.

0

Nákupný košík